Môžeš sa predstaviť niekoľkými slovami?
Volám sa Samoel Ovanesyan, pochádzam z Burgasu, ale žijem v Sofii. Rád sa venujem tvorivým veciam v oblasti umenia. Pred mnohými rokmi som sa zúčastnil tanečnej reality šou „Tancuj so mnou“ v Slaviho šou. Momentálne som členom hudobnej skupiny „SInyo“, niekoľko rokov som sa venoval improvizačnému divadlu a jednou z mojich veľkých záľub je filmové herectvo.
Samoelov profil TU
Akú úlohu hráš vo filme?
Hrám vedúceho predajne na opravu mobilných telefónov, ktorý náhodou natrafí na veľmi zaujímavé a dôležité informácie. Zatiaľ môžem prezradiť iba toľko.
Ako si sa na ňu pripravoval?
Keďže to bol môj filmový debut, spočiatku som sa veľmi dôkladne sústredil na scenár a svoje repliky. Mali sme aj skúšku s režisérom Naskom Mihaylovom, ktorý položil základy postáv a ich úloh v jednotlivých scénach. Potom som si približne mesiac doma precvičoval repliky a deň pred nakrúcaním scén sme prípravu zavŕšili generálnou skúškou opäť s režisérom. Samotné nakrúcanie však bolo od skúšok úplne odlišné, veľmi emotívne: bol to pre mňa nový zážitok.
Pomohli ti počas nakrúcania skúsenosti z Filmovej akadémie talentov?
Určite. Predtým som nemal skúsenosti s filmovým herectvom, ktoré má v porovnaní s divadlom svoje osobitosti. To, že sme s Filmovou akadémiou pracovali viac než rok, mi veľmi pomohlo. Rady pedagógov akadémie sú úplne praktické a ich cieľom je pripraviť správny psychofyzický prejav a emocionálny prístup k rôznym typom scén na základe vlastných pocitov. Pre mňa je to neoceniteľné.
Aký to bol pocit pracovať počas nakrúcania so všetkými ostatnými z tímu?
To, že som poznal veľkú časť ľudí, s ktorými sme nakrúcali, určite pomohlo plynulejšiemu priebehu. Napriek všetkému by som však ten pocit opísal dvoma slovami: napätá blaženosť. Keď sme začali nakrúcať, okamžite som si uvedomil, aká ťažká a mnohovrstevná je herecká práca. Je napätá, pretože si každú sekundu vyžaduje každú vašu časť až do krajnosti. Pritom musí všetko pôsobiť prirodzene, ako v živote. Každá reakcia, slovo a gesto musia byť presné, zatiaľ čo vo vnútri horíte. Je to ťažké. Keď sa však nakrúcanie úspešne skončí, počujete „A stop, máme to“ a režisér povie „Výborne“, pocítite blaženosť a neopísateľné uspokojenie z vykonanej práce.
Na čo najlepšie budete z nakrúcania filmu spomínať?
Sú to dve veci. Prvou sú veľmi zaujímavé postupy, ktoré režisér používa, aby z vás v konkrétnom okamihu dostal najvhodnejšiu emóciu. Druhou je tímová práca. To, čo diváci vidia, je len malou časťou celej prípravy a činnosti, ktorá počas nakrúcania potichu prebieha za kamerou. Výkon herca závisí rovnako od neho samého ako od ľudí, s ktorými pracuje a ktorí mu pomáhajú byť najlepšou verziou seba. Osobitne ďakujem celému štábu, pretože pri tomto nakrúcaní tvorilo viac ako 20 ľudí jeden celok.