Sofia Vergil Kancheva má 10 rokov a narodila sa v Plevene. Je žiačkou Národnej umeleckej školy Panayot Pipkov v odbore klasická gitara u pedagóga Nikolaya Mihaylova. Okrem kamery Sofia miluje aj javisko, preto chodí na balet do kultúrneho domu Saglasie k choreografke Manyi Nikolovej. Účinkuje v mnohých baletných predstaveniach. Jej stretnutie s Filmovou akadémiou talentov sa začalo, keď ju mama prihlásila na kasting, a dnes, len ako desaťročná, už dostala ponuku hrať v dvoch filmoch.
Ako sa začal tvoj príbeh s filmom a Filmovou akadémiou talentov? Ako si sa o nich dozvedela?
Sofia Kancheva: Mama videla príspevok na sociálnych sieťach a poslala moju fotografiu. Po nejakom čase zavolali, aby som prišla na kasting do Sofie. Bolo to v hoteli Moskva, bolo tam veľa ľudí a celý deň sme čakali, kým prídem na rad. Mama chcela odísť, ale ja som odmietla. Bolo to veľmi vzrušujúce.
Nasledoval ďalší kasting, na ktorom už bola aj Nati (Nataliya Dukova), a potom Stoyan Stoyanov presvedčil mojich rodičov, že mám talent a bolo by dobré pokračovať v škole Akadémie talentov. Každú nedeľu sme cestovali do Sofie a ja som zbožňovala hodiny strávené s Nati a Tsvyatkom (Tsvyatko Tsenov). Mali sme zaujímavé úlohy, niektoré sme nakrúcali, a byť pred kamerou sa mi páčilo čoraz viac. To je krátka verzia. /Smiech/
Čo ťa priviedlo na kasting a čo sa tam dialo?
Sofia Kancheva: Skôr čo k tomu priviedlo moju mamu. /Smiech/ Od úplného malička som stále chcela, aby ma nakrúcali pri tanci a recitovaní básničiek, vyžadovala som potlesk a všetci hovorili, že som veľmi umelecky nadaná. Keď sme chodili do divadla alebo na koncert, stále som liezla na javisko a chcela vidieť, čo je vzadu. /Smiech/
Mama ma teda prihlásila, aby ma prešla chuť, no ešte viac ma to nadchlo.
Dozvedela som sa, že si nakrúcala dva filmy, nedávno remake „Strašiaka“. Povedz viac o filmoch a svojich úlohách.
Sofia Kancheva: Oba filmy sú študentské zadania režisérov z NATFA.
Prvý je triler s názvom „Švih“, ktorý režírovala Dimana Pastrakova. Nataliya Dukova ma odporučila a Dimana Pastrakova mi dala šancu, za čo som im nesmierne vďačná. Vo filme účinkujú Bilyana Kazakova-Ugrinska a Zafir Radzhab. Nakrúcali sme tri dni a boli to najčarovnejšie tri dni môjho života!
Pred niekoľkými dňami som nakrúcala aj remake scény z veľkého filmu Rolana Bykova „Čučelo“ („Strašiak“), kde hrali Kristina Orbakaite ako Lena Bessoltseva a Yuri Nikulin ako starý otec Nikolay Nikolayevich Bessoltsev. Mojím „starým otcom“ bol herec Národného divadla Lyubomir Petkashev a režisérkou Dzhuliya Pastrakova. Som jej nesmierne vďačná, že mi túto úlohu zverila.
V oboch filmoch som mala šťastie na neuveriteľných hercov, ktorí sa ku mne správali ako ku kolegyni. Veľa som sa od nich naučila, pomáhali mi a veci sa darili. Aj režisérky ma viedli, ľahko som chápala, čo odo mňa chcú, a podľa toho som konala.
Ako sa ti pracovalo s tímami krátkych filmov? Čo bolo počas nakrúcania najťažšie a čo najľahšie?
Sofia Kancheva: Čo povedať o tímoch? Všetci sú mladí, talentovaní a oddaní tomu, čo robia. Celý čas sa ku mne správali úžasne, s nimi nebolo nič ťažké. Chcela som len nakrúcať ďalej a ďalej.
Vidíš svoju budúcnosť vo veľkom filme?
Sofia Kancheva: Samozrejme, že o tom snívam. Som pripravená veľa pracovať, aby som to dosiahla. Ak dostanem šancu, nepustím ju.
V akých filmoch, reklamách alebo videoklipoch by si chcela účinkovať?
Sofia Kancheva: Chcem, aby boli filmové úlohy zaujímavé, zložité a náročné. Hrala by som aj vo videoklipoch, pretože by som mohla spoznať interpretov, ktorých mám rada, a to by bolo super. O reklamách som nepremýšľala... možno záleží na reklame.
Pomohlo ti pred kamerou to, čo si sa naučila od tímu Filmovej akadémie talentov? Čo to bolo a ako ti to pomohlo?
Sofia Kancheva: Samozrejme, že mi to pomohlo. Všetko, čo viem a dokážem, sa rozvinulo vďaka Nati a Tsvyatkovi. Naučili ma hrať, počúvať, čo sa odo mňa vyžaduje, pripravovať sa a vyjadrovať emócie tvárou. Naozaj som im veľmi vďačná a veľmi ich ľúbim. Okrem pedagógov ich považujem aj za priateľov.
Ako by si túto výučbu využila v bežnom živote? Ako ťa inšpiruje?
Sofia Kancheva: Mama mi často hovorí: „Sofia, nehraj to na mňa!“ Na všetkých ostatných to zaberie, ale na ňu nie, vždy ma odhalí. /Smiech/
To, čo som sa naučila vo Filmovej akadémii talentov, využívam každú chvíľu. Nebojím sa hovoriť pred publikom ani stáť pred kamerou, rýchlo si pamätám pohyby aj text. V baletnom predstavení „Gramofón – Rozprávka v tancoch“, kde účinkujem, nie som na javisku nervózna, iba príjemne vzrušená a zabávam sa. A keď som na javisku s gitarou, môžem dať emóciám voľnosť, ale aj ich ovládať, a opäť je to krásne.
Čo ťa motivuje pokračovať ďalej a budeš sa naďalej venovať herectvu?
Sofia Kancheva: Veľmi chcem ďalej hrať, stať sa herečkou a ukázať rodičom, že to nie je rozmar, ale vášeň. Toľko ľudí mi hovorí, že mám talent, a sama to cítim. Páči sa mi stávať sa niekým iným a je to jedinečné.
