Predstav sa!
Tsvetelina Pencheva, z Tvarditse neďaleko Eleny, 41 rokov. Dieťa Balkánskych hôr s pohľadom upretým na more.
Profil Tsveteliny TU
Predstav svoju postavu vo filme!
Matka uzavretého tínedžera.
Ako si sa pripravovala na úlohu?
Ako som sa pripravovala?!... Rozprávala som sa s tínedžerom aj s rodičmi tínedžerov... Byť dnes tínedžerom je dosť mätúce. Ešte mätúcejšie je mať rodičov, ktorí žili v dvoch politických režimoch.
Pomohli ti pri nakrúcaní skúsenosti z Filmovej akadémie talentov?
Celkovo mi pomáhajú aj v živote, nielen vo filme. Svoju úlohu som celkom dobre nezvládla, pretože aj ja som matkou takmer rovnakého typu tínedžerky a... hrať samu seba a vidieť sa zvonka bolo akosi ťažké. Ťažko sa mi prekonávalo vedomie, že som sa niekedy musela pokúšať nájsť svojmu dieťaťu priateľov a ona sa cítila nepríjemne medzi rovesníkmi, ktorých som nabádala, aby sa s ňou spriatelili. Dnes však cítim, že moje pokusy smerovali správne, a teraz ma moja tínedžerka vyhľadáva, pretože sa so mnou chce podeliť o celý svoj svet. V istom okamihu musíme dnešných dospievajúcich na chvíľu nechať na pokoji, netlačiť na nich, a potom uvidíme zmenu.
Aký to bol pocit byť pri nakrúcaní so všetkými ostatnými členmi tímu?
Samotné nakrúcanie aj celý proces boli veľmi vzrušujúce. Mali sme predbežné skúšky, na ktorých sa mi darilo celkom dobre, no pri samotnom nakrúcaní na mňa vnútorný nepokoj a režírovanie samej seba nevplývali pozitívne. Našťastie je Natalia skvelá režisérka, scenáristka a mentorka, ktorá mi naozaj pomohla a stále pomáha vystúpiť z pohodlia sebakritiky.
Čo bolo počas nakrúcania najlepšie?
Najlepšie na nakrúcaní filmu bolo, že celý náš tím mentorov, Natalia, Lazo, Sofiya a Kalata (neviem, aké by to bolo, keby bol medzi nami aj Tsvyatko... (smiley)), nás veľmi povzbudzoval, podporoval a motivoval. Ostatní členovia štábu, s ktorými som sa pri nakrúcaní ešte len zoznamovala, boli tiež dobre vyzbrojení trpezlivosťou a pochopením pre naše, u niektorých prvé, hranie vo filme. Aj samotní kolegovia z hereckého obsadenia a „deti“, ako aj niektorí rodičia sprevádzajúci deti, boli pozitívni a podporujúci.
Vtipná spomienka z nakrúcania?
Haha, najvtipnejšie bolo, že jedna z mojich kamarátok, s ktorými sme si veľmi blízke (sme 4), ktorá je trochu staršia než ja a napriek tomu je bláznivá hlava, sa obávala, s kým bude hrať: kto bude jej dieťa a najmä kto bude hrať otca, s ktorým sa bude hádať. Je to typ „prekvapivej fifleny“, hovorím to s láskou, a dostala úlohu matky „hipisáčky“ s manželom rovnakého typu. Ja a druhá matka (z obsadenia aj z našej skvelej štvorice) sme sa potajme vybrali hore pozrieť, ako sa naša „fiflenka“ predvedie, a Nati nás vyhnala. (smiley) V dobrom zmysle. Potom sme sa veľmi smiali, keď jej scéna skončila a zišla na prízemie. O chvíľu jej „manžel“ rozkazovačne zakričal zhora (z prvého poschodia hotela, kde sme nakrúcali): „Moja žena... okamžite hore...“ 
. Štvrtá dievčina z našej skupiny hrá v inom filme riaditeľku školy. Takže nám je spolu dobre, keď sa stretávame a žartujeme, že sme na rodičovskom združení s riaditeľkou. To je všetko, o čo sa môžem podeliť. Píšem to vo forme rozhovoru, ale bol to celkom osobný, silný a nádherný zážitok.