„Utvrdila som sa v pocite, že nemôžete byť osamelý vlk a chcieť, aby sa vám darilo.“
Venelina Filipova má 44 rokov a narodila sa v Sofii. Vyštudovala za telefónnu techničku, no posledných 19 rokov sa venuje medicinálnej pedikúre. Počas šiestich z týchto rokov Veni popri práci absolvovala aj Moskovskú akadémiu astrológie. Má certifikát astrologičky, ale v súčasnosti túto odbornosť nevykonáva. Venelina má 22-ročnú dcéru.
Ako sa začal tvoj príbeh s Filmovou akadémiou talentov, ako si sa o škole dozvedela a ako si sa tam dostala?
Venelina Filipova: Začalo sa to úplne zo žartu, pre zábavu. O Filmovej akadémii talentov som sa dozvedela na Facebooku počas pandémie. Musela som priviesť dcéru z Rakúska, kde študuje, a dobrovoľne som s ňou zostala doma v karanténe. Keď som z nudy prezerala Facebook, náhodou som našla inzerát akadémie, prihlásila som sa, na jar ma schválili v prvom kole a na jeseň som dostala pozvanie na kasting**.**
Čo sa stalo na kastingu?
Venelina Filipova: Bola tam veľká zábava, pretože úloha, ktorú mi dali, bola veľmi známa: mala som hrať matku tínedžera v puberte a zahrala som ju. Krátko nato vysvitlo, že ma prijali. Zavolali mi a tak som sa dostala do školy. Brala som to úplne zo žartu, nemala som cieľ stať sa filmovou hviezdou. Veľmi však milujem stand-up komédiu. Pred pandémiou som dosť často predvádzala skeče, mám za sebou asi 10 vystúpení na otvorenom mikrofóne na javisku. Rada zabávam ľudí vtipmi a myslím si, že mi to ide. Život je ťažký a treba hľadať dôvody na zábavu. To je aj jeden z dôvodov, prečo chodím do Filmovej akadémie talentov: zábava.
Čo robí z Nataliyi Dukovej a Tsvyatka Tsenova príjemnú spoločnosť a vedie ťa k návratom do školy?
Venelina Filipova: V prvom rade nás práca v akadémii núti precvičovať zakrpatené mozgy. Veľa vecí som sa naučila naspamäť a získala nové vedomosti. Výučba ma vedie k hľadaniu nových informácií, ktoré pri svojej práci nenájdem. Nataliya Dukova je moja obľúbená: všade, kam príde, prináša farbu a život. Aj Tsvyatko je zaujímavý a osobitý človek. V akadémii som spoznala rôznych ľudí, vytvorilo sa niekoľko partií a nadviazala som nové priateľstvá. Som akadémii vďačná, že ma s nimi všetkými spojila. To, čo som sa naučila, etudy, ktoré sme nakrúcali, možnosť vžiť sa do úlohy režiséra alebo scenáristu: je veľmi zaujímavé naučiť sa tieto veci, vstúpiť do týchto úloh a vidieť iný uhol pohľadu. Mám aj česť účinkovať v hranom filme „Príšery“ (produkovanom tímom Filmovej akadémie talentov), čo je úplne iná emócia než čokoľvek, čo som doteraz v živote zažila. Tieto zážitky sú jednoducho nádherné.
V akých filmoch alebo reklamách by si chcela účinkovať?
Venelina Petkova: Odkedy študujem v akadémii, s priateľmi žartujeme, že ma zavolajú do reklamy na toaletný papier a potom zaznie: „Jéj, aký mäkkýýý!“ (smiech). Žartovali sme, ponuku na reklamu na toaletný papier som nedostala. Ale práve keď ma zložil covid, prišiel e-mail s ponukou a scenárom k „Príšerám“. Osud ma znovu vrátil do minulosti. Hrám totiž matku jednej z hlavných hrdiniek a vynorili sa spomienky na detstvo a môj vlastný život. Podľa mňa je osud veľký vtipkár, ktorý mi ukázal: „Vidíš, nie je to také strašné! Vyjdeš na javisko, zahráš svoju úlohu a game over!“
Snívaš o veľkom filme?
Venelina Filipova: Úprimne, nesnívam. Nemám nič proti, ale moje sny sú menšie a skromnejšie.
Čo si sa naučila a čo sa učíš od tímu Filmovej akadémie talentov?
Venelina Filipova: Naučila som sa, že na javisku nie si sám. Byť tu jeden pre druhého je jedna z vecí, ktoré som sa naučila. Utvrdila som sa v pocite, že sme spoločnosť: nemôžete byť osamelý vlk a chcieť, aby sa vám darilo.
Nikdy som nemala problémy s komunikáciou, ale teraz je pre mňa mimoriadne ľahká. Výučba v akadémii môj život ovplyvnila a stále ovplyvňuje. Myslím si aj to, že určité životné situácie možno prijať ako ďalšiu úlohu, ktorou treba prejsť.
V akých budúcich produkciách sa vidíš a účinkovala by si?
Venelina Filipova: Áno, hrala by som, pokiaľ by neboli 18+ a príliš intímne.
Čo ťa inšpiruje a motivuje pokračovať ďalej?
Venelina Filipova: Som bláznivou fanúšičkou baróna Prášila, čo ukazuje, že som celkovo dosť bláznivá. Milujem život vo všetkých jeho podobách. Život môže byť taký pestrý a krásny, stačí mať oči, ktoré to vidia. To je jedna z jeho stránok, ktoré mám rada. Páči sa mi aj snaha skúšať niečo nové a odlišné a povedať si: „Hej, toto vyšlo, toto som zvládla.“ To je moja motivácia pokračovať ďalej.
